Kto sme

 

Zariadenie sociálnych služieb Zelený dom Skalica (ďalej len „ZSS“), ktorého zriaďovateľom je Trnavský samosprávny kraj, je nízkokapacitným zariadením, ktoré poskytuje ambulantnú (denné služby) i pobytovú formu sociálnych služieb (týždenné, celoročné služby). ZSS poskytuje sociálne služby pre 35 klientov: deti i dospelých. Je určený pre chlapcov i dievčatá, mužov i ženy a je zariadením tzv. rodinného typu.

 

ZSS poskytuje sociálne služby podľa zákona § 38 zákona č.448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č.455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

 

Služby sa poskytujú fyzickým osobám do dovŕšenia dôchodkového veku ak sú odkázaní na pomoc inej fyzickej osoby a ich stupeň odkázanosti je najmenej V podľa prílohy č. 3 zákona o sociálnych službách. Tiež sa poskytujú fyzickým osobám, ktoré sú nevidiace, alebo prakticky nevidiace a stupeň odkázanosti je najmenej III podľa prílohy č. 3.

 

 

-rozvoj pracovných činností

-pomoc pri pracovnom uplatnení

-záujmová činnosť

 

-vzdelávanie

-úschovu cenných vecí

 

Ak sa domove sociálnych služieb sa poskytuje sociálna služba deťom, poskytuje sa im aj výchova.

 

Na vzdelávanie podľa odseku 2 písm.c) prvého bodu sa neutvárajú podmienky v domove sociálnych služieb, v ktorom sa poskytuje sociálna služba plnoletej fyzickej osobe.

 

V domove sociálnych služieb sa zabezpečuje ošetrovateľská starostlivosť, ak  neposkytuje domov sociálnych služieb ošetrovateľskú starostlivosť  podľa § 22.

 

Ak fyzická osoba dovŕši dôchodkový vek počas poskytovania sociálnej služby v domove sociálnych služieb, táto sociálna služba sa jej poskytuje aj naďalej.

 

V domove sociálnych služieb možno poskytovať sociálnu službu najviac pre 40 prijímateľov sociálnej služby v budove  zariadenia.

 

Sociálnu službu v domove sociálnych služieb nemožno poskytovať ako celoročnú pobytovú  sociálnu službu.

 

ZSS poskytuje sociálne služby podľa zákona § 39 zákona č.448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č.455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

 

V špecializovanom zariadení sa poskytuje služba fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, jej stupeň odkázanosti je najmenej V podľa prílohy č. 3 a má zdravotné postihnutie, ktorým je najmä Parkinsonova choroba, Alzheimerova choroba, pervazívna vývinová porucha, skleróza multiplex, schizofrénia, demencia rôzneho typu etiológie, hluchoslepota, AIDS alebo organický psychosyndróm ťažkého stupňa.

 

-pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby

-sociálne poradenstvo

-sociálna rehabilitácia

-ubytovanie

-stravovanie

-upratovanie, pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva

-osobné vybavenie

 

-rozvoj pracovných činností

-pomoc pri pracovnom uplatnení

-záujmová činnosť

 

-vzdelávanie

-úschovu cenných vecí

 

Ak sa v špecializovanom zariadení poskytuje sociálna služba deťom, poskytuje sa im výchova.

 

Na vzdelávanie podľa odseku 2 písm. c) prvého bodu sa neutvárajú podmienky v špecializovanom zariadení, v ktorom sa poskytuje sociálna služba plnoletej fyzickej osobe.

 

V špecializovanom zariadení sa zabezpečuje aj ošetrovateľská starostlivosť, ak neposkytuje špecializované zariadenie ošetrovateľskú starostlivosť podľa § 22.

 

V špecializovanom zariadení možno poskytovať sociálnu službu najviac pre 40 prijímateľov sociálnej služby v budove zariadenia.

 

Komplexná odborná starostlivosť je zabezpečovaná prostredníctvom inštruktorov sociálnej rehabilitácie, sociálneho pracovníka,  zdravotných sestier, praktických sestier – asistentov, sanitára, opatrovateľov, fyzioterapeuta, špeciálneho pedagóga a inými externými spolupracovníkmi podľa individuálnych potrieb prijímateľov sociálnych služieb (psychológ, logopéd, psychiater, neurológ …). Nosným princípom práce v zariadení je tímová spolupráca podľa individuálnych plánov s programom sociálnej rehabilitácie.

 

Základom odbornej práce od počiatku existencie ZSS je psychologická a špeciálno-pedagogická diagnostika a dlhodobé pozorovanie prijímateľa sociálnej služby. Na ich základe sa vypracováva individuálny plán prijímateľa sociálnej služby, v ktorom sa zameriavame na rozvoj jemnej motoriky, reči, sebaobsluhy, sociálnu rehabilitáciu ako aj na rozvoj emocionálnych i sociálnych vzťahov. Z hľadiska vývoja klienta je nevyhnutné ciele výchovnej práce aktualizovať, prispôsobiť ich vyvíjajúcim sa potrebám, záujmom i novej situácii v rodine i ostatnom sociálnom prostredí.

 

Výchovná činnosť prebieha v skupinách, ktoré sú rozdelené nie podľa veku, či mentálneho postihu, ale skôr podľa emocionálnych a sociálnych vzťahov, ktoré sa v skupine navzájom vytvárajú. Prácu v každej skupine zabezpečuje inštruktor sociálnej rehabilitácie,  zdravotná sestra resp. praktická sestra – asisitent, sanitár a opatrovateľky.

 

Vo výchovno-vzdelávacej skupine je uprednostňovaná individuálna forma výchovnej činnosti, tvorená podľa stimulačných programov. Rozvoj je okrem základných zložiek výchovy (matematické predstavy, rozumová, výtvarná, pracovná, hudobná a telesná výchova) zameraný na upevňovanie základných hygienických, sebaobslužných i spoločenských návykov. Výchovná činnosť v skupine pre prijímateľov sociálnej služby s autistickými prvkami v správaní prebieha podľa zásad ABA programu ( program špeciálne vypracovaný na prácu pre prijímateľov sociálnej služby s autizmom). U niektorých klientov sú vybrané len niektoré prvky tejto metodiky. ABA programom sa rozvíjajú oblasti hrubej a jemnej motoriky, kognitívneho rozvoja, grafomotoriky, sebaobslužných i hygienických návykov a najmä augmentatívnej komunikácie.

 

Skupina s prakticko-teoretickou výchovou je rozdelená do dvoch podskupín – dielňa a trieda.

 

V dielni je cieľom práce udržiavať u prijímateľov sociálnej služby nadobudnuté zručnosti a schopnosti, neustále ich zdokonaľovať a rozvíjať. Rozmanitosťou pracovných činností a techník sa u klientov  predlžuje doba sústredenia, rozvíja sa predstavivosť, fantázia a sebarealizácia.

 

Trieda sa zameriava najmä na rozvoj a udržiavanie vedomostí, ktoré prijímatelia sociálnej služby  nadobudli počas povinnej školskej dochádzky.